Je čas na pravdu

Dňa 7.januára 2023 vyšlo na youtube kanáli dezinformačné video “Dcéru mi uniesli do Ruska”
https://www.youtube.com/watch?v=gYNCwENJE3w ,
v ktorom “žurnalista” Marek Bóka šíri klamstvá biologickej matky Ľubomíry, ktorej bolo odobraté dvojročné dieťa, lebo ho 9 mesiacov vychovávala ako autistu (viď odôvodnenie KS KE, sp.zn. 8CoP/359/2017) (viac tu).

Táto mediálna štvanica, do ktorej je zatiahnutá moja 7-ročná dcéra, je od februára 2020 organizovaná okrem „matky“ aj narušenými politikmi OľaNO (Sopko, Drábiková, Pročko, Šudík, Tóth), ktorí takto zneužívajú moju dcéru na antiruskú agitáciu.

Únos dieťata do cudziny je obzvlášť závažným trestným činom s dolnou sadzbou 10 rokov (§ 187, ods.2, písm. b) trestného zákona). Pripomeniem, že podľa zákonov SR, za neoznámenie trestného činu s hornou sadzbou 10 a viac rokov je trest do 3 rokov odňatia slobody (§ 340, ods.1 trestného zákona).

Prešli už tri roky odkedy nie sme na Slovensku, prečo teda som nikdy nebol zatknutý?
Lebo celá historka o “únose” je podvod.

V skutočnosti sa jedná o rozsiahlu, niekoľko rokov trvajúcu trestnú činnosť voči mne a 7-ročnej dcére, organizovanú touto koalíciou psychopatov bez akéhokoľvek pudu sebazáchovy.
Táto už nabrala tak obludné rozmery, že určite nezostane nepovšimnutá.
Pripomeniem, že sme občanmi a rezidentami Ruskej Federácie.

Poďme k právne záväzným faktom:

• do Ruskej Federácie som s dcérou naposledy vycestoval dňa 30.10.2019, nebolo to zďaleka prvýkrát
• dcéru som mal vtedy už vyše dva roky riadne zverenú SR súdom, OS KE II sp.zn. 43P/152/2017-78, správoplatnené KS KE, 8CoP/359/2017
• povolenie na cestovanie s dcérou mimo EU bolo vydané rok a pol predtým OS KE II sp.zn. 43P/152/2017-343, správoplatnené KS KE 8CoP/180/2018

Pre pokoj duše všetkých, čo sa pýtajú, ako mohol takéto rozhodnutie súd SR vydať? Jednoduché, súd je povinný konať v záujme dieťaťa – návrh na zákaz vycestovania podala samotná “matka” začiatkom roku 2018, keďže vedela, že bolo nutné, aby som občas pracovne cestoval. “Matka” súd nevedela presvedčiť o svojej spôsobilosti vychovávať dieťa – sudkyne ďalej presviedčala, že je autistické a normálnu výchovu nepotrebuje. Iniciovala niekoľkoročné účelové trestné stíhanie, v ktorom som mal dcéru (ktorá autizmus nemá) týrať tým, že som ju ako autistku nevychovával (link). Takto ma v tej dobe zákazom vycestovania chcela pripraviť o prácu a tým aj svoje vlastné dieťa o základný príjem.
Súd všetko samozrejme videl a nedopustil to. V r.2018 prípad ešte nebol politizovaný – sudkyne nekonali pod nátlakom mimovládok a politikov OĽaNO.

Je možné uniesť dieťa do cudziny zo SR v dobe, keď ho máte dva roky zverené a povolenie pre vycestovanie máte už rok a pol vydané súdmi SR ? Skúste podať trestné oznámenie pre podozrenie zo zavlečenia maloletého dieťaťa do cudziny a uvidíte, čo Vám odpovie vyšetrovateľ, možno navrhne dať vyšetriť oznamovateľa.

Napriek tomu, v uvedenej relácii sú tieto kľúčové informácie zatajené, a generálny prokurátor SR, Dr.h.c. JUDr. Maroš Žilinka PhD, ktorý o týchto zatajovaných skutočnostiach nepochybne vie, je obviňovaný v duchu „štát nerobí nič“ a vyzývaný, aby vo veci “konal”.
V skratke, moja maloletá 7-ročná dcéra je zneužívaná aj na účelovú diskreditáciu generálneho prokurátora SR.

Z uvedenej apelácie na osobu generálneho prokurátora je jasné, že skupina okolo Maroša Bóku ma účelovo krivo vykresľuje ako páchateľa práve trestného únosu dieťaťa do cudziny, t.j. obzvlášť závažného trestného činu na maloletej.

DODATOK

Mnohí si kladú otázku – nejednalo sa o tzv. občianskoprávny únos dieťaťa podľa Haagskej konvencie z roku 1980, ktorej sú SR a RF signatármi ?

Z právneho hľadiska je situácia jednoznačná. Ak rodič do roka od posledného vycestovania nepodá na príslušný návratový súd, v súdnej praxi je to považované za nezáujem rodiča, jeho žiadosť je zamietnutá.
Totižto, občianstvo dieťaťa nie je primárnym kolíznym kritériom a rok je považovaný za obdobie, kedy sa dieťa v novom prostredí sociálne a psychologicky integruje. Vytrhnutím z tohoto prostredia by bolo dieťaťu poškodené a mojej dcére, ktorú jej „matka“ v minulosti dlhodobo traumatizovala, obzvlášť. Tento medzinárodný štandard podpísalo vyše 100 krajín, naposledy Botswana a Kapverdy.
Napriek tomu, presne o takéto zverstvo na dcére, ktorá je v RF plne integrovaná, navštevuje školu, má tu svoje zázemie, kamarátky, krúžky, sa už tri roky verejne, ignorovaním medzinárodných záväzkov SR vo veciach detí, usilujú poslanci OľaNO s podporou rôznych liberálnych mimovládok.
Všetky „rozhodnutia súdov SR“, ktoré boli cez nátlak politikov OĽaNO vygenerované odkedy sme mimo SR v Ruskej Federácii a ktoré dookola „matka“ omieľa v médiách sú v okolnostiach tohoto prípadu nepriznateľné a právne bezvýznamné. Boli vydané účelovo (viac tu).
Ak máte o týchto skutočnostiach akékoľvek pochybnosti, na SR existuje pre takéto prípady špeciálny vládny úrad platený z Vašich daní. Tento môžte kontaktovať, aby Vám vysvetlil ako v praxi funguje to, k čomu sa SR zaviazala https://www.cipc.gov.sk/kontakt/ .

Prečo samotná “matka” za 3 roky na návratový súd nepodala, napriek tomu, že v danej lehote som bol ešte občanom SR a mala na svojej strane snáď všetky orgány ?

Odpoveď, pre znalých veci, je jednoduchá: na súde by vyšlo najavo, že „matka“ registrovala dcéru spolu s otcom v Ruskej Federácii ešte 16.5.2016, keďže tam s otcom pravidelne cestovala (t.j. ešte dávno predtým, než dcéru začala vychovávať ako postihnutú autistku). Čo je právne záväzné – to, s čím „matka“ súhlasila svojimi podpismi, vystavením listín, dokumentov o pobyte, nájomných zmlúv alebo to, čo šíri v polopríčetnom stave v médiách ?

„Matkin” hlavný argument, že som dcére zmenil obvyklý pobyt by bol nielen vyvrátený, to že sa ani teoreticky nemohlo jednať ani o rodičovský únos by nepochybne bolo uvedené v súdnom rozhodnutí. Tak ako aj fakt, že túto skutočnosť “matka“ úmyselne zatajila, aby otca mohla podvodom na SR kriminalizovať.

Uviedol som tu iba právne najpodstatnejšie skutočnosti.
Nemá zmysel uvádzať viac detailov, kto má aspoň polovicu mozgu, dávno mu došlo, o čo tu ide a čo sa v tejto veci deje.
Zvyšným odkazujem, že dodnes tu máme sfanatizované skupiny, ktoré tvrdia, že Zem je plochá a takýchto bláznov ako vy nie je možné ničím presvedčiť z princípu.

Na záver zopakujem, že únos dieťata do cudziny je obzvlášť závažným trestným činom s dolnou sadzbou 10 rokov (§ 187, ods.2, písm. b) trestného zákona). Za neoznámenie trestného činu s hornou sadzbou 10 a viac rokov je trest do 3 rokov odňatia slobody (§ 340, ods.1 trestného zákona).
Prečo potom tzv. „liberálni novinári“ dokola opakujú, že som zavliekol do cudziny dcéru namiesto toho, aby si splnili svoju zákonnú povinnosť, podali trestné oznámenie, a zverejnili odpoveď vyšetrovateľa?
Lebo sú to agenti s konkrétnou politickou úlohou financovanou zahraničnými peniazmi. V každej suverénnej krajine, vrátane nimi milovaných USA (viď zákon o zahraničných agentoch), by za svoju činnosť dávno sedeli.